Volakedy som aj niečo písal
no život mi zhatil plány.
Odvtedy som sa mu upísal
a čakal čo a kedy dá mi.
Prešlo dosť času
načerpať nové sily,
vytýčiť si novú trasu
a byť k ľudom milý
To je niečo pre vás ľudia!
Nenechajte si brať sny,
nebudte ako tí čo sa nudia,
my sa nemusíme báť tmy.
Napísať niečo zo seba,
to nedokáže každý.
Napísať volanie do neba
či príbehy jednej vraždy.
Je to veru ťažké umenie
a sám sa teraz chvejem,
keď píšem moje blúznenie
o tom ako tu niečo sejem.
Zasádzam
netušiac čo z toho.
Nahrádzam
netušiac čo, a koho.
Čo si človek myslí
keď tvorí nepoznane?
Že je život príšliš kyslý
a že mu zmizne nebadane?
Nič z toho tak nieje,
nič z toho nedokáže.
On je taký iba keď zle je,
keď sa mu niečo zakáže.
Asi predsa je ľahší ten internet
ako sa pripraviť o štúdium,
napísať noty, vybrať si svôj klarinet
a postaviť sa na pódium.
Oči ľudí vedia bodať,
zobrať dych jedným pohľadom.
No nebude sa to už podobať,
nebude to brané s nadhľadom.
Preto si napíšem to čo cítim
a budem sa snažiť sa nesklepať,
kým niekto napíše že:"súcitím!"
a mnou bude treba zatrepať.
Kým sa to však stane
toto je môj prológ.
Veľa ludí vstane
kým si dá
z toho prvý log.