*
Týmto krédom či postojom, v konečnom dôsledku zistíme, že je to aj tak jedno, sa pasúca sa krava Kurmia vôbec neriadila. Vedela, že to, čo jej záhadným spôsobom nanúca nezištnú potrebu kýchnutia, keď sa pokúša ovoňať zem, je jedlé a že to, do čoho sa dá strčiť papuľa ale nedá sa v tom dýchať je pitné. Kurmiu ostatné podivuhodnosti netrápili. Stáda otravných múch, nikdy nekončiace lejaky či úporné suchá. Z každého tu bolo, dovolím si povedať, nadpriemer. Stáda múch boli naozaj stáda a za tie roky čo sa pokúšali si otravnosťou vybzučat pozornosť zistili, že v húfe to pôjde ľahšie. Z húfov sa stávali veľké húfy a z veľkých húfov, keď preskočíme pár ďalších húfnatých prirovnaní, sa stali stáda. Jedno také priemerné stádo múch malo značne zvýšenú úspešnosť pri vynucovaní si pozornosti, a to sa im páčilo. A čo s nikdy nekončiacimi lejakmi a úpornými suchami? Jeden by povedal, že sa to vylučuje, no tu Pod suchým hrachom, je čokoľvek vylučovať... zakázané!
*
"Haló..."
"Halóó..." zaznel druhýkrát jemný, no hrubý zamatový hlas. Hlas bol zvláštny. Nemal v sebe ani kúsok ľudskosti ale pritom bol až príliš ľudský. Niečo nebolo v poriadku...
"Halóóó..., halóóóó..." stále sa predlžovalo to posledné ó a čudnosti pribúdalo.
Mladý Zručňák sa začal pomaly preberať z driemot. Bolo mu už ako tak jasné, že v sne by sa volajúce haló nevyskytlo viac ako dvakrát. No svet bol odmietavo jasný a nemal vôľu sa hneď poddať a prezradiť čo je a čo nie je. Mal to rád. Rád sa hrával s ľuďmi aj s neľuďmi na "Nevidim-Neslyšim" a vždy tomu venoval dostatok času kým sa mu uráčilo prehrať. Vlastne, to, či prehral je otázne, pretože preň môže byť predsa len oveľa zábavnejšie sledovať čo sa bude diať, až človek z toho stavu precitne.
"Doblpe, do..bre" začalo sa súkať z mladého Zručňáka "už sa snažím počúvať...". Sám Zručňák si nebol istý tým, čo sa z neho vydralo, no dúfal, že to odosielateľa tých neznesiteľných ó odradí od pokračovania.
Podivné Halóóóóó nebralo Zručňákové ledva vyslovené oznamovacie vety vážne a pokračovalo: "Halóóóóóó!".
"Dobre! Otváram oči ale keď ťa zbadám a ty nebudeš moja mamka, ktorá mi nesie do postele kávu a štyri zapečené toasty so slaninou, tak si ma neželaj nech si kto si!" a okamžite doslova rozlepil oči. Avšak to, čo uvidel naozaj nečakal... a dokonca vylučoval...