Čo? - príbeh na krátke pokračovania I.

Autor: Pavol Horváth | 7.10.2012 o 0:19 | (upravené 8.10.2012 o 11:37) Karma článku: 8,37 | Prečítané:  188x

Začalo sa to prosto... ako klasická alkoholická blamáž, keď svet začne tancovať do rytmu samby, rumby a do toho sa pokúša váľať sudy. Je možné, že aj takýmto spôsobom sa rodia hviezdy či galaxie na konci vesmíru, to nemôže nikto vyvrátiť. Síce ani potvrdiť no ostať v tejto nezistenej rovine je presne tá rovina ktorá drží všetko pokope. Drží napríklad kolobeh vody aby fungoval stále dookola. Ktorým smerom však dookola koluje už neurčuje. Základ je však ten, že keby sme to vedeli, kolobeh by už nebol kolobehom ale behom dookola na určitú stranu.

*

Týmto krédom či postojom, v konečnom dôsledku zistíme, že je to aj tak jedno, sa pasúca sa krava Kurmia vôbec neriadila. Vedela, že to, čo jej záhadným spôsobom nanúca nezištnú potrebu kýchnutia, keď sa pokúša ovoňať zem, je jedlé a že to, do čoho sa dá strčiť papuľa ale nedá sa v tom dýchať je pitné. Kurmiu ostatné podivuhodnosti netrápili. Stáda otravných múch, nikdy nekončiace lejaky či úporné suchá. Z každého tu bolo, dovolím si povedať, nadpriemer. Stáda múch boli naozaj stáda a za tie roky čo sa pokúšali si otravnosťou vybzučat pozornosť zistili, že v húfe to pôjde ľahšie. Z húfov sa stávali veľké húfy a z veľkých húfov, keď preskočíme pár ďalších húfnatých prirovnaní, sa stali stáda. Jedno také priemerné stádo múch malo značne zvýšenú úspešnosť pri vynucovaní si pozornosti, a to sa im páčilo. A čo s nikdy nekončiacimi lejakmi a úpornými suchami? Jeden by povedal, že sa to vylučuje, no tu Pod suchým hrachom, je čokoľvek vylučovať... zakázané!

*

"Haló..."

"Halóó..." zaznel druhýkrát jemný, no hrubý zamatový hlas. Hlas bol zvláštny. Nemal v sebe ani kúsok ľudskosti ale pritom bol až príliš ľudský. Niečo nebolo v poriadku...

"Halóóó..., halóóóó..." stále sa predlžovalo to posledné ó a čudnosti pribúdalo.

Mladý Zručňák sa začal pomaly preberať z driemot. Bolo mu už ako tak jasné, že v sne by sa volajúce haló nevyskytlo viac ako dvakrát. No svet bol odmietavo jasný a nemal vôľu sa hneď poddať a prezradiť čo je a čo nie je. Mal to rád. Rád sa hrával s ľuďmi aj s neľuďmi na "Nevidim-Neslyšim" a vždy tomu venoval dostatok času kým sa mu uráčilo prehrať. Vlastne, to, či prehral je otázne, pretože preň môže byť predsa len oveľa zábavnejšie sledovať čo sa bude diať, až človek z toho stavu precitne.

"Doblpe, do..bre" začalo sa súkať z mladého Zručňáka "už sa snažím počúvať...". Sám Zručňák si nebol istý tým, čo sa z neho vydralo, no dúfal, že to odosielateľa tých neznesiteľných ó odradí od pokračovania.

Podivné Halóóóóó nebralo Zručňákové ledva vyslovené oznamovacie vety vážne a pokračovalo: "Halóóóóóó!".

"Dobre! Otváram oči ale keď ťa zbadám a ty nebudeš moja mamka, ktorá mi nesie do postele kávu a štyri zapečené toasty so slaninou, tak si ma neželaj nech si kto si!" a okamžite doslova rozlepil oči. Avšak to, čo uvidel naozaj nečakal... a dokonca vylučoval...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kaliňák nechal schátrať ubytovňu pre policajtov. Teraz sa jej chce zbaviť

Za projekt opravy, ktorý sa nikdy nevyužil, ministerstvo zaplatilo takmer 175-tisíc eur.

KOMENTÁRE

Kaliňák je Ficov Lexa

Minister vnútra vyrástol na symbol zrastenia politickej a ekonomickej moci.

KULTÚRA

Podivné príbehy a Instagram 19. storočia. Aký bol seriál 1890?

Historická detektívka sa pokúsila priniesť na obrazovky niečo iné.


Už ste čítali?