reklama

slovenský recruitment a pivo k tomu

Som študent. Klasický študent, ktorý cez týždeň študuje a cez víkendy sa zabáva. Klasický študent, ktorý nemá peniaze a preto hľadá zárobok všade kde sa len dá. Už ma prestalo baviť obsluhovať zákazníkov v kaviaňach, baroch či podnikoch a rozhodol som sa, že si pohľadám normálnu prácu v študovanom odbore, konkrétnejšie stáž. Z toho, na čo som však natrafil pri posielaní životopisov je mi však zle.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Niekde som počul, že Slováci sú pohostinní, milí, kamarátski ľudia, ktorí vás vždy radi pohostia a budú sa k vám správať slušne. Áno, stretol som sa s takýmito ľuďmi či už na dedinách ale dokonca aj v mestách, konkrétne aj v Bratislave. Taktiež som niekde počul, že západná kultúra a tí americkí ľudia sú neochotní, nevšímaví a nie sú tak priateľskí ako sme my. Ale začínam o tomto rozdelení veľmi silno pochybovať.


Teraz to však idem zakomponovať do firemeného a konkrétnejšie náborového prostredia.
Človek by si myslel, logicky, že keďže sú tí Slováci takí milí, tak ich firmy a spoločnosti budú tiež také milé. Ale poviem vám to teraz takto na rovinu - nie sú. Alebo aspoň ich náborové oddelenia. Myslím, že každý z vás, každý jeden z vás kto si čítate tieto riadky zažil aspoň raz maximálnu neochotu alebo úplnú ignoráciu zo strany spoločnosti ktorej ste poslali svoj životopis a svoje údaje.

Ako to vlastne je? 

Človek hľadá dlhé dni ponuky práce a nič nenachádza až sa mu zjaví krásna ponuka ako šitá na mieru. Skvelé, teší sa z toho a okamžite posiela mail so svojim CV a všetkými potrebnými súčasťami. Trocha je v strese kým to vôbec odošle. Však kto by nebol? Nikto nevie čo odpíšu, ako zareagujú. Dostanem sa na osobný pohovor? Budú mať záujem alebo im nebudem vyhovovať? Zmení sa mi trochu život? Noví ľudia alebo budem stále doma? Také krásne malé napätie. Ale odpoveď neprichádza... Dobre, človek si povie: "OK, tak asi nemajú na mňa čas alebo im naozaj nevyhovujem, kašlem na to, nájdem niečo lepšie ak im nestojím za to odpísať." A tak človek o pár dní, v tom lepšom prípade už na druhý deň alebo skôr, nájde ďalšiu ponuku. Proces odosielania životopisov sa opakuje a človek opäť čaká na odozvu. Opäť nič. Ak toto človek zažije z 20 pokusov 18krát tak tu jednoducho niečo nie je v poriadku!

Dohromady som za posledné dva mesiace rozposlal viac ako 20 životopisov z toho asi 10 do veľkých reklamných a marketingových agentúr a (Wiktor Leo Burnett - odpísala samotná recruiterka, MUW - automatický systém) okrem dvoch! mi neprišla žiadna spätná väzba! Netvrdím, že som musel spĺňať predpoklady na prijatie a asi som ani nespĺňal. Takťiež netvrdím, že tieto veľké agentúry práve hľadali niekoho na stáž alebo pozície ako trainee či junior - niektoré hľadali, iné nie - ale ide o základnú slušnosť, o základný princíp komunikácie. Ale ako sa hovorí "ani bu, ani mu". Keby mi nič neprišlo z tých menších firiem (ako ani prišlo) tak to ešte prekusnem ale ako si môžu dovoliť veľké slovenské spoločnosti, ktoré majú neraz svetové meno neodpísať vôbec nič a úplne odignorovať človeka?! To im nepríde divné a neslušné? Sú to predsa spoločnosti ktoré sa zaoberájú presne týmto! Komunikáciou - či už ide o komunikáciu s klientom, s cieľovou skupinou alebo širokou verejnosťou, tak ide o komunikáciu s potenciálnym zamestnancom. Im to nedochádza, že ten človek, ktorý sa k ním hlási sa jedného dňa môže stať ich klientom, ich spolupracovníkom, zadávateľom alebo šéfom? Mňa ako človeka to trochu uráža pretože si myslím, že je minimálnou slušnosťou odpísať aspoň tým nastaveným automatickým systémom odpisovania ak už nič iné!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Takže kde je teraz tá slovenská slušnosť a pohostinnosť a neviem čo ešte? Všetko sú to drísty ak sa to nebude aplikovať nielen do skutočného života ale aj do vzťahu zamestnávateľ a zamestnanec, či skôr uchádzač o zamestnanie. Ľudia tvoria podniky, spoločnosti a firmy a prečo, keď sa môžu správať tí náboroví ľudia ako milí a slušní ľudia vo voľnom čase, sa tak nemôžu správať aj pri tejto náborovej činnosti??

A teraz na porovnanie... západná kultúra je v tomto úplne niekde inde. Z počutia a zo skúseností iných ľudí, ktorí mali to šťastie, že sa buď hlásili alebo nebodaj dostali do takejto "západnej" firmy viem, že tam nejestvuje aby sa niekomu neodpísalo či neinformovalo o procese či štádiu náborového procesu. Je to základná slušnosť dať vedieť, nech už je to pozitívne stanovisko či negatívne a človek sa dozvie aspoň niečo a nemusí sa cítiť ako odpad na ktorom absolútne nezáleží.

Slovenské firmy by sa mali naučiť komunikovať a správať sa zodpovedne a milo! Takéto ignorantské správanie im už ďalej nesmieme tolerovať - to nie je normálne. Sme živé bytosti a nie len číslo na nejakom papieri, len kolónka v prijatých správach.
Týmto ďakujem a chválim spoločnosti a firmy, ktoré odpisujú a informujú. Vy ostatné - začnite sa správať normálne.

A čerešnička na torte z marketingovej komunikácie a z komunikácie veľkej slovenskej firmy Topvar!

Možno ste si všimli, že prednedávnom spustila táto slovenská spoločnosť na sociálnej sieti Facebook "súťaž" Vyhraj stáž v Topvare. Ja som si ju vtedy všimol a zapojil som sa. Veď prečo sa nepokúsiť vyhrať platenú stáž a pracovať v pivovare? Sen každého chlapa - robiť v pivovare a ešte na marketingu?
Aké boli podmienky a všetky veci okolo?
Súťaž znela cca takto - Napíš skvelý FB post a vyhraj možnosť stáže v pivovare na vysokej nohe.
Išlo o to napísať post o pive a získať čo najviac Like na sociálnej sieti cez ich aplikáciu. Samozrejme to nebol problém a môj príspevok sa bil o prvé miesto. Chvíľu bol na prvom, chvíľu na druhom a takto dookola. Ďalší môj príspevok bol na treťom mieste. Po čase tá súťaž začala byť nudná, pretože prvé dve miesta boli s obrovským náskokom (1. miesto 170, 2.miesto 150, 3. miesto 80, 4.miesto 30 hlasov...) v popredí a ostatní nemali najmenšiu šancu. Nič nové sa tam nedialo a preto aj my, čo sme boli na prvých miestach, sme prestali bojovať medzi sebou - mimochodom bola to moja spolužiačka a preto to malo aj taký špecifický náboj. Nemal by som však o čom písať keby sa niečo neudialo.

Časom aplikácia zmizla, súťaž sa ukončila a bol koniec. To som si všimol až po tom, čo mi spolužiačka povedala, že sa jej ozvali s ponukou na pohovor. Dobre, nakoniec mala viac Like na svojom príspevku a nič by na tom nebolo keby sa ozvali len jej - ako výherkyni. Čo ma však dostalo? O týždeň na to sa ma pýta otázku - "Tak ako bolo na pohovore?" Samozrejme som netušil o čo ide, o čom to hovorí. Keď som jej povedal, že o ničom neviem a nikde som nebol nemohla tomu uveriť, myslela si, že si z nej robím srandu lebo "to je blbosť aby zavolali 9 ľudí a teba nie!". Ostal som v šoku... deväť ľudí v prvom kole pohovorov a ja, čo som mal dokonca 2 príspevky na 2. a 3. mieste o tom ani neviem? A kde nabrali tých 9 ľudí, keď za prvé boli také markantné rozdiely, za druhé sa tej súťaže zúčastnilo tak do 15 ľudí? Samozrejme, okamžite som písal mail či sa náhodou nestala niekde chyba alebo z akého dôvodu som nebol informovaný, veď išlo o súťaž v ktorej som bol na prvých pozíciách.
Odpoveď ma opäť prekvapila.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"Prednostne sme hľadali ľudí, ktorí majú skúsenosť s blogovaním, postovaním a kontent manažmentom na správu nasich stránok.
To sme bohužiaľ vo Vašom životopise nenašli."

Dobre, ďakujem za informácie ALE prečo:
1. spoločnosť vyhlasuje súťaž o stáž keď "hľadá ľudí, ktorí majú skúsenosť..."?!
2. nenapíše do podmienok skúsenosti, prax na základe ktorých vyberá?!
3. napíše, že máte možnosť získať stáž nech ste ktokoľvek a stačí napísať post a získať LIKE ak to nakoniec NESTAČÍ?!

Stáž je podľa mňa predsa väčšinou pre ľudí s malými alebo žiadnymi skúsenosťami aby nejaké získali a nie pre ľudí ktorí už nejakú majú...
Prečo sa opäť stretávam s podrazmi, polopravdami a kamuflovaním? Stačilo byť otvorený a transparentný a nikdy by som sa toho nezúčastnil. Teraz sa ja môžem cítiť ako vôl, že som sa tým vôbec zaoberal, ukusoval z vlastného aj z cudzieho voľného času a robil si promo...
Alebo sa tak má skôr cítiť Topvar? To už nechám na vás...

Pavol Horváth

Pavol Horváth

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som študent Katedry marketingovej komunikácie a už odmalička som bol vychovávaný v rodine zaplnenej umením. Moja túžba tvoriť sa začína drať na povrch a začiatky som sa rozhodol stráviť tu, na blogu. Zoznam autorových rubrík:  Čo? príbeh na krátke pokračovaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu